Na Slovensku existuje viacero pracovnoprávnych vzťahov a foriem podnikania. Zďaleka najvyužívanejším je takzvaná závislá činnosť, teda zamestnanie. Na druhom mieste je samostatná zárobková činnosť, ináč povedané, práca na živnosť. Aj jedna forma práce, aj druhá, má svoje výhody a nevýhody. Sú situácie kedy sa oplatí živnosť, ale aj také, kedy je výhodnejšie byť zamestnancom. Prinášame vám rýchle porovnanie, z ktorého sa dozviete to najdôležitejšie.

Zamestnanecký pomer

Zamestnanecký pomer, označovaný aj ako závislá činnosť, prípadne trvalý pracovný pomer (alternatívne práca na skrátený úväzok) je na Slovensku najrozšírenejšou formou práce. Podľa údajov Sociálnej poisťovne z roku 2019 ich bolo 2 017 775. Drvivá väčšina pracujúcej populácie je zamestnaná.

Pracovný pomer v tejto podobe vzniká podpisom pracovnej zmluvy medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Tá môže byť na dobu určitú či neurčitú a obsahuje povinné náležitosti – vrátane mzdy, pracovného času a úväzku. Zaniká výpoveďou zo strany zamestnanca či zamestnávateľa, resp. dňom uplynutia výpovednej lehoty, ak sa strany nedohodli inak, prípadne nešlo o výpoveď počas trojmesačnej skúšobnej doby.

Výhody zamestnania (pre zamestnanca):

• • pravidelný príjem a spravidla väčšia stabilita,
  • zabezpečené pracovné prostredie a pomôcky,
  • možnosť požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane,
  • väčšia ochrana zo strany zákona,
  • pracovné povinností definované v prac. zmluve, zodpovednosť iba za svoje právomoci a povinnosti,
  • firemné benefity, napríklad služobný automobil či telefón, home-office a podobne, rôzne príplatky a bonusy (napríklad na DDS),

• platená dovolenka, 

• príspevok na stravu,

• zvyčajne väčšia šanca získať hypotéku v banke.

Nevýhody zamestnania (pre zamestnancov):

• odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne si platí zamestnanec sám, ale platí ich zaňho aj zamestnávateľ. Keďže zamestnanec dostane mzdu už zdanenú a očistenú od odvodov, väčšina z nich to nerozlišuje. Zo mzdy však zamestnanec odvedie 13,4% a zamestnávateľ 35,2%. Po tom (a po odrátaní nezdaniteľnej časti) je ešte príjem zdanený daňou z príjmov vo výške 19%. Vo finále tak zo svojej (super) hrubej mzdy zamestnanec uvidí o dosť menej, než ako keby bol živnostníkom, 
• riziko prepúšťania a výpovede zo strany zamestnávateľa,
• spravidla menšia sloboda v pracovnom režime.

SZČO (živnostník)

Samostatne zárobkovo činné osoby, teda živnostníci, predstavujú po zamestnancoch a dohodároch tretiu najväčšiu skupinu pracujúcich na Slovensku. Údaje z januára 2022 hovoria o 494 235 ľudí pracujúcich na živnosť, teda na základe živnostenského oprávnenia. 

Ako si založiť živnosť? Na začiatok je potrebné vybrať si meno, pod ktorým bude SZČO vykonávať podnikateľskú činnosť, a predmet podnikania. Následne je potrebné živnosť ohlásiť, buď osobne na odbore živnostenského podnikania na okresnom úrade, alebo elektronicky cez portál verejnej spravy www.slovensko.sk. je viacero spôsobov pozastavenia či zrušenia živnosti, z toho najčastejšími sú uplynutie platnosti živnostenského oprávnenia, či dobrovoľným pozastavením živnostníkovi. 

Výhody živnosti:

• pri novej živnosti odvody prvý rok do Sociálnej poisťovne živnostník neplatí,
• živnostník od odberateľa služby spravidla získa vyšší príjem, ako keby rovnakú prácu vykonal na základe pracovnej zmluvy, nemusí riešiť hrubú či superhrubú mzdu,
• SZČO si môže uplatniť paušálne výdavky,
• podľa výšky príjmov má dvojakú sadzbu dane,
• zarobené peniaze si môže vyplácať a využívať ich kedykoľvek,
• väčšia sloboda pri organizácii práce.

Nevýhody živnosti:

• ručenie celým majetkom,

• menšia stabilita príjmov (spravidla),
• viac byrokracie ako pri zamestnaní,
• spravidla náročnejšie získanie hypotéky,
• väčší tlak na podávanie dobrých výsledkov, nakoľko od nich závisí úspech podnikania.

To, kedy sa oplatí živnosť a kedy zamestnanie, sa môže líšiť od prípadu k prípadu. Obe formy práce majú svoje pre a proti. Veríme, že naše zhrnutie vám poskytlo jasný obraz o tom, ktoré to sú.