Ak by ste sa vrátili v čase do roku 2003 a povedali niekomu, že robíte pre veľkú firmu, ale z pohodlia vlastného domova, máte pružný pracovný čas a potenciálne aj tímový bonus… asi by ste sa stretli so začudovanými pohľadmi. Nuž, je to tak – mzdové trendy a spôsob práce sa za posledných 20 rokov zmenili na nepoznanie.

Aj keď v nejakej podobe tú napríklad také výkonnostné prémie sú už dlhšie, dnes sú už akceptovaným štandardom v mnohých zamestnaniach. Vývoj miezd na Slovensku je tiež dynamický, aj keď možno pomalší, ako by sme chceli. Skrátka, menia sa mzdy, mzdové trendy, mzdové účtovníctvo a aj vedenie účtovníctva samotné.

V dnešnom texte sme sa zamerali na tie najvypuklejšie trendy, ktoré budú aktuálne pre rok 2024. Ste na nich ako zamestnávateľ pripravený, alebo ich dokonca už máte integrované?

1.  Flexibilné odmeňovanie a práca

Vývoj priemernej mzdy na Slovensku smeruje pomaly, ale isto nahor. Čo však rastie o čosi rýchlejšie je systém flexibilného odmeňovania (a teda aj flexibilnej práce).

Čo si pod týmto spojením predstaviť?

Najprv si opíšme štandard – bežný plný pracovný úväzok je na 8 hodín denne, čo znamená cca. 160 hodín mesačne. Za tento odpracovaný čas prináleží zamestnancovi odmena v podobe (minimálne) fixnej mzdy.

Dnes tu však máme dobu flexibilných úväzkov a pružného pracovného času. To sa, samozrejme, odráža aj na odmeňovaní.

Do popredia idú čoraz kratšie úväzky, ľudia si častejšie hľadajú prácu, ktorej je potrebné venovať 4 hodiny denne, prípadne 25 hodín týždenne a podobne. Pri podpise pracovnej zmluvy si teda dohadujú nie fixnú mesačnú mzdu, ale hodinovú.

Rovnako čoraz rozšírenejší je na Slovensku tiež home office, teda práca z domu.

Zamestnávateľ s ohľadom na neho môže pristúpiť k odlišnému odmeňovaniu, alebo nemusí. Sú napríklad prípady, kedy zamestnávateľ ešte nad rámec mzdy prispeje zamestnancovi na použitú elektrinu, ktorú spotrebúva pri práci z domáceho počítača, či doma zapojeného laptopu.

Mzdový účtovník musí mať dokonalý prehľad o režime zamestnávania, v ktorom funguje jeho firma. Musí vedieť, ktorý pracovník je ako odmeňovaný, kto má nárok na stravu a kto nie (podľa odpracovaných hodín) a mnoho ďalšieho.

Pamätajte, mzdové účtovníctvo a celkovo mzdy a personalistiku, môžete zveriť aj nám a my sa postaráme o to, aby ste mali ruky voľné pre rozvoj biznisu.

2.  Bonusové systémy

Azda najmotivujúcejšími sú pre zamestnancov rôzne bonusové systémy. Predstava zárobku navyše je perfektnou stimuláciou k lepšiemu výkonu. S akými typmi bonusov sa stretávame na Slovensku?

Klasikou je štandardná výkonnostná prémia, niekedy býva súčasťou aj variabilnej zložky. Ľudovo povedané: ak zamestnanec prekročí v plnení plánu (predajov, hovorov, výrobnej kvóty a iných podobných ukazovateľov) istú hranicu, má nárok na finančný bonus. Ide o veľmi silný motivátor, vďaka ktorému zamestnávatelia dokážu vybičovať svoje tímy k lepšiemu výkonu.

Bonusy môžeme rozdeliť aj s ohľadom na počet “zúčastnených”:

• individuálne – takýto bonus dostane jeden zamestnanec, buď za nadštandardné plnenie plánu, za najvyšší výkon (napríklad najlepší predajca za daný mesiac/rok), alebo za iný prínos pre zamestnávateľa.
• tímové – ide o veľmi zaujímavý koncept, ktorý spočíva v tom, že ak dosiahne/prekoná tím (napríklad predajné oddelenie) určitý cieľ, nárok na odmenu majú všetci, ktorí sú jeho súčasťou. Ide o plošnú motiváciu pre všetkých členov tímu, ktorí si tak uvedomujú, že “ťahajú za jeden povraz”.

Pomerne novým typom bonusu, ale na Slovensku ešte relatívne zriedkavým, je podiel na zisku. Pri ňom dáva zamestnávateľ svojim zamestnancom záväzok, že ak spoločnosť ako celok dosiahne nejaký cieľ (spravidla v tržbe s priamym previazaním na zisk), všetci dostanú “kúsok z koláča”.

Napríklad ak firma prekročí plán tržieb či zisku, zamestnávateľ môže rozhodnúť, že 5-10% z prekročenej čiastky sa rozdelí medzi všetkých zamestnancov formou bonusu.

Samozrejme, podmienky sa od zamestnávateľa k zamestnávateľovi môžu líšiť.

Naprieč celým biznisovým a priemyselným spektrom však platí, že výkonnostné bonusy podstatne zvyšujú produktivitu a motiváciu zamestnancov. Čoraz viac zamestnávateľov teda upúšťa od rigidného systému fixnej mzdy a inklinuje k rôznym bonusom.

3.  Vývoj priemernej mzdy na Slovensku (+ minimálnej)

Trendom je nepochybne aj stúpajúca krivka minimálnej a priemernej mzdy na Slovensku. S akými číslami máme dočinenia?

Vývoj miezd na Slovensku – minimálna

• 2015 – 380 €
• 2016 – 405 €
• 2017 – 435 €,
• 2018 – 480 €,
• 2019 – 520 €,
• 2020 – 580 €,
• 2021 – 623 €,
• 2022 – 646 €,
• 2023 – 700 €.

Ako vidieť, rok čo rok sa minimálna mzda na Slovensku zvýši o nejaké to percento, pričom prírastok v absolútnej hodnote z roka na rok stúpa (medzi rokmi 2015 a 2016 to bolo 25 €, medzi rokmi 2022 a 2023 už 54 €).

Vývoj priemernej mzdy na Slovensku

Prehľad rastu priemernej mzdy už ukazuje o poznanie iné čísla. Tu je však potrebné zdôrazniť, že západné Slovensko ju pomerne výrazne dvíha. Napríklad obyvatelia Zemplína či Gemera by s pohľadom na tieto mzdy (vo vzťahu k ich vlastným) rozhodne nesúhlasili.

• 2015 – 883 €,
• 2016 – 912 €,
• 2017 – 954 €,
• 2018 – 1 013 €,
• 2019 – 1 092 €,
• 2020 – 1 133 €,
• 2021 – 1 211 €
• 2022 – 1 304 €,
• 2023 – 1 419 €.

V porovnaní s minimálnou mzdou je priemerná takmer dvojnásobná. Nárast oboch ukazovateľov je však aj v dôsledku inflácie, keďže peniaze časom strácajú hodnotu. Na vplyv vývoja životnej úrovne má teda oveľa väčší vplyv ona, než vývoj minimálnej či priemernej mzdy.

Vývoj miezd je opäť ďalším aspektom mzdového účtovníctva, v ktorom sa oplatí mať prehľad. Umožní vám to lepšie nastavovať platobné podmienky vo vašej firme a tým pádom prilákať zamestnancov, akých potrebujete.

4.  Vývoj miezd na Slovensku v rôznych odvetviach

Na vývoj miezd na Slovensku sa dá pozrieť aj optikou jednotlivých odvetví. Nie je žiadnym tajomstvom, že napríklad v takých telekomunikáciách si človek zarobí o poznanie lepšie, než napríklad na nekvalifikovanej pozícii vo výrobe.

K dispozícii máme, podľa Štatistického ústavu SR, dáta za prvý kvartál roka 2023. Uvádzame priemernú mesačnú mzdu v hrubom:

• Finančné a poisťovacie činnosti – 2 642 €,
• Informácie a komunikácia – 2 366 €,
• Dodávka elektriny, plynu, pary – 2 235 €,
• Verejná správa a obrana, soc. zabezpečenie – 1 759 €,
• Odborné, vedecké a technické činnosti – 1 578 €.

Na druhom konci spektra sú tieto činnosti:

• Ubytovacie a stravovacie služby – 771 €,
• Stavebníctvo – 960 €,
• Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov – 1 029 €,
• Administratívne služby – 1 075 €,
• Umenie, zábava, rekreácia – 1 121 €.

Na vývoj miezd na Slovensku v rôznych odvetviach majú vplyv viaceré faktory, okrem iného predovšetkým ponuka a dopyt pracovnej sily v tej-ktorej oblasti. Ak je vysoká ponuka aj dopyt (napríklad v gastropriemysle), tak priemerná mzda je nižšia. Ak je vysoký dopyt, ale nízka ponuka kvalifikovaných zamestnancov (napríklad v telekomunikáciách, kvôli potrebnému vzdelaniu), je mzda vyššia.

5.  Rovnosť v odmeňovaní

Pomerne špecifickou témou, ktorá sa však zaslúžene dostáva do popredia pozornosti, je rovnosť v odmeňovaní medzi mužmi a ženami. Žiaľ, Slovensko je v tomto ohľade ešte pomerne ďaleko od stavu ozajstnej platovej rovnoprávnosti.

Podľa posledných údajov zarábajú ženy na Slovensku v priemere takmer o pätinu menej, než muži. Konkrétne za rok 2021 bol rozdiel 17,8% v neprospech nežnejšieho pohlavia. Bavíme sa o platovej nerovnosti s ohľadom na priemernú mzdu.

Azda najčastejšie uvádzanou príčinou je skutočnosť, že ženy v istom veku odchádzajú na materskú či rodičovskú dovolenku, čo znamená neprítomnosť na pracovnom trhu po dobu niekoľkých rokov. Práve v dôsledku tejto skutočnosti sa prehlbujú platové rozdiely, čo ženy cítia najviac práve po návrate do práce.

Okrem toho k nižšej priemernej mzde u žien prispieva fakt, že manažérske a iné vedúce pozície vo firmách bývajú častejšie obsadzované mužmi.

Aspoň čiastočným zadosťučinením je skutočnosť, že tieto platové nožnice sa postupom času pomaly zatvárajú. Napríklad v roku 2011 bol rozdiel až na úrovni 24,2% v neprospech žien.

Týchto 5 trendov je len niekoľko, s ktorými máme dočinenia pri neustále sa meniacej mzdovej infraštruktúre. Keďže odmeňovanie zamestnancov je mimoriadne dôležitou oblasťou podnikania, padne vhod mať o nich prehľad. Ak tento článok pošlete svojmu mzdovému účtovníkovi, určite sa vám poďakuje.

 Žiadneho nemáte? Delegujte mzdové účtovníctvo a vlastne pokojne aj celú účtovnú agendu na nás. Uvoľníte si tak ruky pre rozvoj podnikania, zatiaľčo my sa postaráme o všetky daňové, mzdové, prihlasovacie a účtovné povinnosti, ktoré v priebehu roka máte.