Čoraz viac ľudí popri zamestnaní aj podniká, či už formou živnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným. Venujú sa svojim koníčkom a nimi si privyrábajú, alebo jednoducho potrebovali ďalší zdroj príjmu. Nie je to však len tak, byť zamestnancom a živnostníkom, alebo jednoosobovou „eseročkou“. Prinášame vám súhrn toho najdôležitejšieho, čo by ste mali brať na vedomie.

Na čo myslieť predtým, než začnete podnikať popri zamestnaní?

Naše zákony nezakazujú prácu na živnosť (ako SZČO) či formou s.r.o. ak už ste zamestnancom na trvalý pracovný pomer (TPP) v súkromnej sfére. Nič vám teda nebráni zabezpečiť si ďalší príjem. Avšak pozor, nie je to len tak.

V prvom rade by ste sa mali zamyslieť nad predmetom podnikania, resp. nad tým, či nie je v priamom konkurenčnom postavení voči predmetu podnikania vášho zamestnávateľa. Ak áno, tak podľa § 83 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. k tomu potrebujete jeho výslovný písomný súhlas. Ten však nepotrebujete (podľa ods. 3 rovnakého zákona), ak idete vykonávať vedeckú, pedagogickú, publicistickú, lektorskú, prednášateľskú, literárnu alebo umeleckú činnosť.

Ak ste úspešne uzavreli túto záležitosť a urobili si prieskum trhu (či sa vám váš predmet podnikania vôbec oplatí realizovať – teda či po službe alebo výrobku bude reálny dopyt a teda návratnosť), je čas vybrať si formu podnikania.

Živnosť (SZČO) popri zamestnaní

Na úvod si musíte vybrať typ živnosti z troch možností:

• voľná živnosť
• viazaná živnosť
• remeselná živnosť

Za prvú menovanú platíte ohlasovací poplatok 5 € (resp. 0 €, ak ju ohlásite elektronicky – platí pre každú ohlásenú živnosť tohto typu), za zvyšné dve poplatok 15 € (resp. 7,50 € elektronicky, rovnako za každú ohlásenú živnosť tohto typu).

• odvody do Sociálnej poisťovne – odvodová povinnosť vzniká až v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom založíte živnosť. Odvody budete platiť, ak vaše príjmy za daný kalendárny rok presiahnu zákonom stanovenú hranicu odvíjajúcu sa od výšky priemernej mzdy – za rok 2021 je to 6 798 €. Ak ju prekročíte, odvody si platíte ako živnostník aj vtedy, ak ich za vás uhrádza už aj zamestnávateľ.
• odvody do zdravotnej poisťovne – nie ste povinný platiť minimálne mesačné odvody. Ak však nebudete platiť preddavky (hoci aj v nižšej výške ako je zákonné minimum), po uzavretí roka vám ZP prepočíta podnikateľské príjmy a vyrúbi vám nedoplatok.
• od príjmov si môžete odrátať paušálne či reálne výdavky
• podávate si daňové priznanie typu B – základ dane si môžete znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manželku či dôchodkové sporenie, alebo môžete využiť daňový bonus na deti. Ak si však tieto uplatňujete už v zamestnaní, nemôžete to urobiť duplicitne.

Jednoosobová s.r.o. popri zamestnaní

Na úvod sa musíte rozhodnúť, akou formou si budete vyplácať mzdu či odmenu. Od toho závisia potom aj odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.

• ak si ich vyplácate dividendami (podielom na zisku), zdaňujete ich zrážkovou daňou vo výške 7%, avšak neplatíte si ani sociálne ani zdravotné odvody
• ak si vyplácate pravidelnú či nepravidelnú mzdu, jednak si musíte od mzdy odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne odrátať a ako zamestnávateľ (teda s.r.o.) ich musíte aj zaplatiť. Rovnako takýto príjem podlieha preddavkom na daň zo závislej činnosti. To aj v prípade, ak za vás odvody platí už „reálny“ zamestnávateľ na TPP
• podávate si daňové priznanie typu B – ako zamestnanec, resp. fyzická osoba. Pozor však na to, že rovnako máte povinnosť podať si daňové priznanie ako právnická osoba, teda „eseročka“

Ako vidieť, rozdiely medzi živnosťou a s.r.o. popri zamestnaní sú primárne v odvodovej povinnosti a administratívnej záťaži. Zabudnúť by ste nemali tiež na to, že živnostník ručí pri podnikaní celým svojím majetkom, zatiaľčo „eseročka“ iba do výšky vkladu. Avšak ak máte stále pochybnosti a potrebujete si uzrejmiť otázky, radi vám poradíme.